Už nie je pravdou, že sa dá rozviesť bez pojednávania.

 
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016 je v časti „Súdnictvo“ uvedené: „V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.^[1]

Úprava konania o rozvod doposiaľ upravená zákonom č.99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) bola prijatím zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) s účinnosťou od 01.07.2016 v plnom rozsahu nahradená.
 
Ovplyvnila táto rekodifikácia aj konanie o rozvod manželstva?
 

Ako zákonodarca definoval účel manželstva?

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.^[2]

Zákonodarca touto úpravou zachytáva zmysel ku ktorému má spojenie partnerov týmto zväzkom smerovať. Ide o splniteľný ideál? Pri uzatváraní manželstva je zrejme 100%-ný podiel odpovedí „áno.“ Nie je však už vôbec ojedinelá situácia, kedy po dokonca pár rokoch manželstva, toto tvrdenie manželia negujú a žiadajú túto „trvalosť“ zrušiť.
 

Kedy môže súd manželstvo rozviesť?

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.^[3]

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.^[4]

Mnohí z nás sa domnievajú, že súdy “bez mihnutia oka“ rozvedú všetkých, ktorí podajú návrh na rozvod manželstva. Vedzte, nie je tomu tak.

Aj v samotnej Dôvodovej správe k procesnému kódexu upravujúcemu mimosporové konania, tj. CMP^[5] je uvedené: „Predkladateľ medzi mimosporové konania výslovne zavádza konanie o rozvod manželstva, čo je determinované súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru. CMP vnímame ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Uvedené ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové. Predkladateľ tým zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v procese rozhodovania o jeho zrušení rozvodom.

Súdy majú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie. Ak to považujú za účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.^[6]

V Dôvodovej správe k CMP je taktiež uvedené: „Predkladateľ rešpektuje existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.” V tejto súvislosti došlo v rámci rekodifikácie k explicitnej úprave možnosti výzvy súdu k mediácii. Súdy tento postup už často aj pred zmenou zákona uplatňovali.

Súdy môžu manželstvo rozviesť len v odôvodnených prípadoch, a to za splnenia vyššie citovaných podmienok vážneho narušenia vzťahu, trvalého rozvratu spôsobujúceho nemožnosť plnenia účelu manželstva, a to bez možnosti očakávania obnovenia manželského spolužitia.

Aj v praxi sme sa už stretli so situáciou, že súd manželstvo nerozviedol.
 

Rozvod dohodou?

V Slovenskej republike stále nie je možné, aby manželov súd rozviedol len na základe ich dohody.

V Českej republike je prístup zákonodarcu k tejto problematike liberálnejší. V prípade, ak sa k návrhu na rozvod manželstva pripojí druhý z manželov, súd manželstvo rozvedie, bez toho, že by zisťoval príčiny rozvratu manželstva, ak dôjde k záveru, že zhodné tvrdenie manželov, pokiaľ ide o rozvrat manželstva a o zámer dosiahnuť rozvod je pravdivé, a pokiaľ:

1. 1. ku dňu začatia konania o rozvod manželstva trvalo manželstvo aspoň jeden rok a manželia spolu viac ako šesť mesiacov nežijú,
   2. manželia, ktorí sú rodičmi neplnoletého dieťaťa, ktoré nenadobudlo spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, sa dohodli na úprave pomerov tohto dieťaťa na čas po rozvode a súd ich dohodu schválil,
   3. manželia sa dohodli na úprave svojich majetkových pomerov, svojho bývania, a poprípade výživného na čas po tomto rozvode.^[7]

 

AKO SA ROZVIESŤ?

Návrh na rozvod a jeho náležitosti

Na začatie konania o rozvod manželstva musí byť podaný návrh.^[8] Návrh na rozvod manželstva musí podať jeden z manželov.

Náležitosti návrhu na rozvod:

• • ktorému súdu je návrh určený,
  • kto ho robí,
  • označenie účastníkov (účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia^[9]), ich zástupcov, ak ich majú,
  • ktorej veci sa týka,
  • pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
  • označenie dôkazov na ich preukázanie,
  • čo sa ním sleduje (musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha),
  • podpis navrhovateľa.^[10]

Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (najmä pôjde kópiu sobášneho listu, rodných listov maloletých detí). Ak je splnenie tejto povinnosti spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.^[11]
 

Kto sa zúčastňuje na konaní

Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.^[12]

V konaniach podľa CMP je intervencia vylúčená.^[13] Nová procesná úprava nahradila úpravu tzv. vedľajšieho účastníctva inštitútom intervenienta, ktorým je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Doposiaľ boli týmito osobami tzv. vedľajší účastníci. Zostalo teda zachované, že, v mimosporových konaniach (označovaných predtým ako osobitné nesporové konania), medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod manželstva, sa takáto osoba konania zúčastňovať nemôže.
 

Na ktorý súd sa má návrh podať?

Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd.^[14] Pokiaľ sa týka miestnej príslušnosti súdu, tj. na ktorom súde sa o návrhu na rozvod manželstva bude konať, zostala úprava bez zmeny a platí nasledovná postupnosť:

1. 1. Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich.
   2. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.
   3. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.^[15]

 

Spätvzatie návrhu, prerušenie konania, zastavenie konania

Ak si to navrhovateľ s rozvodom po podaní návrhu rozmyslel, môže svoj návrh na rozvod manželstva vziať späť. Súhlas druhého manžela nie je potrebný v prípade, ak mu súd návrh na rozvod manželstva ešte nedoručil. V takomto prípade súd konanie o rozvod manželstva zastaví. Ak však druhý z manželov už návrh na rozvod obdržal a so späťvzatím návrhu na rozvod nesúhlasí, súd v konaní pokračuje.^[16]
Podľa pôvodnej úpravy v OSP: Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod.^[17]

Dôvodová správa uvádza nasledovné: „Osobitný procesný režim späťvzatia návrhu je odôvodnený ochranou pred zneužitím dispozície návrhom na začatie konania vo vzťahu k manželovi, ktorý návrh nepodal.”

Súd konanie o rozvod manželstva zastaví aj v prípade, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Ak však na toto pojednávanie prišiel druhý manžel, a ten vyhlási, že na prejednaní veci trvá, súd v konaní pokračuje.^[18]

Aj v tomto prípade je zrejmé, že zákonodarca sa primárne usiluje o zachovanie manželstva, tak ako to vyplýva aj z Dôvodovej správy: „Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.”

Účastníci konania o rozvod manželstva môžu tiež navrhnúť, aby súd konanie prerušil. Súd v danom prípade pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak by ani jeden z manželov návrh na pokračovanie v konaní nepodal do jedného roka odo dňa jeho prerušenia, súd konanie zastaví.^[19]

K uvedenej úprave uvádza Dôvodová správa nasledovné: „Navrhované ustanovenie je plne v súlade s koncepčnou líniou preferencie zmierlivého riešenia rozporov účastníkov konania a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom.”

Ak jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd konanie zastaví; ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví.^[20]

V zmysle Dôvodovej správy: „Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania). Rozhodnutie súd doručí druhému účastníkovi konania.”

 

Konanie o rozvode bez nariadenia pojednávania?

Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.^[21]

Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.^[22]

V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (OSP) do 30.06.2016 platilo, že na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.^[23] V danej súvislosti sme sa síce veľmi výnimočne ale predsa len mohli stretnúť so situáciou, kedy súd manželov rozviedol aj bez toho, že by nariadil pojednávanie.

Sme toho názoru, že novou procesnou úpravou je takáto možnosť v rámci konania o rozvod manželstva vylúčená, tj. súd v konaní o rozvod manželstva vždy nariadi pojednávanie, a to s poukazom na osobitnú časť CMP, ktorá v časti konania o rozvod manželstva, možnosť nenariaďovať pojednávanie neupravuje, ako aj v zmysle princípu ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, tak ako to uvádza aj Dôvodová správa.

Podľa Dôvodovej správy: „Ustanovenie reflektuje základné ústavné princípy, typické tak pre konanie sporové ako aj mimosporové a to princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti účastníkov konania, spravidla na pojednávaní. Povaha predmetu konania môže byť dôvodom, kedy zákon dáva možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania (vyhlásenie za mŕtveho). Predkladateľ zachováva primeraný časový priestor na prípravu účastníka pred pojednávaním.”

 

Úprava pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.^[24] Obligatórne spojenie konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode zostala zachovaná.
 

Koľko stojí rozvod a kto platí?

Súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva je vo výške 66 eur.[25] Uvedený súdny poplatok platí ten z manželov, ktorý návrh na rozvod manželstva podáva.

Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.^[26]

Definícia trov konania bola zmenená. Vypustil sa demonštratívny výpočet trov konania (hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát).

Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi.^[27]

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.^[28] V zásade teda platí, že všetky trovy konania si platí ten manžel, ktorému vznikajú.

Ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.^[29]

Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.^[30] Pôvodne bola táto úprava v ustanovení §144 OSP: Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.^[31] Keďže táto náhrada bude prichádzať do úvahy len zriedkavo, je potrebné v danej súvislosti podať návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.^[32] Na rozdiel od zmeny úpravy v Civilnom sporovom poriadku a Správnom sporovom poriadku, rozhodne súd v mimosporových veciach tak o nároku ako aj o vyčíslení náhrady trov konania.^[33]
 

Niektoré odchýlky mimosporovej veci v rámci opravných prostriedkov

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.^[34] Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. Ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.^[35]

V zmysle Dôvodovej správy: „Odpustenie zmeškania lehoty, a tým navrátenie do predošlého stavu nie je vo vymenovaných prípadoch možné pripustiť s ohľadom na zákonný zákaz dvojmanželstva, ku ktorému by aplikáciou všeobecných inštitútov odpustenia zmeškania lehoty mohlo dôjsť. Navrhovaná lehota 15 dní v odseku 2 reflektuje predovšetkým právnu istotu účastníkov v konaniach spravidla statusového charakteru, resp. vo vzťahu k špecifickým predmetom konaní, na rozdiel od všeobecného režimu CSP v prípadoch, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, resp. obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania.”

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.^[36]

Žaloba na obnovu konania, dovolanie ako ani dovolanie generálneho prokurátora nie sú prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza.^[37]

Radi Vám pomôžeme. Kontaktujte nás!