Kto zvažuje, či napadnúť výpoveď na súde, sa takmer vždy pýta to isté: Z čoho budem žiť, kým súd rozhodne? A čo z toho budem mať, ak vyhrám? Odpoveď je pre mnohých prekvapujúca. Zákonník práce pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa priznáva zamestnancovi náhradu mzdy za čas, keď mu zamestnávateľ neumožnil pracovať – teda spravidla za celý čas sporu.
V skratke:
V článku vysvetľujem, ako tento nárok vzniká, čo musíte preň urobiť a s akými rizikami treba počítať.
Zákon rozlišuje dve situácie a ich finančný dopad je výrazne odlišný.
| Trváte na ďalšom zamestnávaní | Netrváte na ďalšom zamestnávaní | |
| Pracovný pomer | trvá ďalej | platí, že sa skončil dohodou |
| Pri neplatnej výpovedi | náhrada mzdy za celý čas, keď vám zamestnávateľ neumožnil pracovať | pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby |
| Pri neplatnom okamžitom skončení alebo skončení v skúšobnej dobe | náhrada mzdy za celý čas, keď vám zamestnávateľ neumožnil pracovať | náhrada mzdy za dva mesiace |
Zákon nevyžaduje osobitnú formu – oznámenie môže byť aj ústne alebo vyplývať zo správania. Z dôkazných dôvodov však odporúčam urobiť ho písomne a čo najskôr po doručení výpovede. Náhrada mzdy totiž patrí až odo dňa oznámenia, nie spätne.
Ak zamestnanec oznámenie zabudne urobiť, môže ho nahradiť žaloba – ale len vtedy, ak sa v nej okrem neplatnosti domáha aj náhrady mzdy. Svoj postoj môžete počas konania zmeniť. Rozhodujúcim je stav v čase, keď súd vyhlási rozhodnutie o neplatnosti.
Nárok na náhradu mzdy predpokladá, že neplatnosť skončenia ste uplatnili na súde do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Samotnú náhradu mzdy možno uplatniť aj neskôr, no s rizikom premlčania.
Náhrada mzdy patrí vo výške vášho priemerného zárobku, a to:
Náhrada má rovnakú mesačnú splatnosť ako mzda. Rozsudok ju len potvrdzuje – nárok vzniká priamo zo zákona. Preto môžete žiadať aj úroky z omeškania za každý mesiac, ktorý zamestnávateľ nezaplatil.
Príklad: Zamestnanec s priemerným zárobkom 1 800 eur dostal neplatnú výpoveď. Hneď písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a podal žalobu. Súd rozhodol o neplatnosti po 14 mesiacoch od skončenia výpovednej doby. Zamestnancovi môže patriť náhrada mzdy za celé toto obdobie, teda približne 25 200 eur, plus úroky z omeškania. Za posledné dva mesiace by ju súd mohol znížiť len výnimočne – pozri nižšie.
Limit 36 mesiacov neplatí pre chránených oznamovateľov protispoločenského konania.
Podľa komentárovej literatúry a súdnej praxe len výnimočne, ak by bolo jej priznanie v rozpore s dobrými mravmi. Typicky vtedy, ak ste sa počas sporu zamestnali – alebo ste sa bez vážnych dôvodov nezamestnali, hoci ste mohli – u iného zamestnávateľa za rovnocenných alebo výhodnejších podmienok: na porovnateľnom mieste, v podobnej práci a za podobnú mzdu.
Ak ste si našli prácu horšiu – horšie platenú, inde alebo iného druhu – nemôže to byť dôvodom na zníženie. Zamestnávateľ musí o zníženie požiadať v konaní a jeho dôvody preukázať.
Náhrada mzdy kompenzuje to, že vám zamestnávateľ neprideluje prácu. Patrí preto len za obdobie, keď ste boli pripravený, ochotný a schopný pracovať. Za čas práceneschopnosti, karantény alebo inej osobnej prekážky v práci táto náhrada nepatrí.
Popri náhrade mzdy treba myslieť aj na dovolenku. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 12. októbra 2023 vo veci C-57/22 (YQ proti Ředitelství silnic a dálnic ČR) rozhodol, že zamestnancovi, ktorého prepustenie súd vyhlásil za neplatné a ktorý sa vrátil do zamestnania, patrí platená dovolenka aj za obdobie od prepustenia do opätovného nastúpenia do práce. Nárok mu nemožno odoprieť len preto, že v tom čase skutočne nepracoval, ani preto, že za toto obdobie dostáva náhradu mzdy.
Súdny dvor to odôvodnil tým, že zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu na strane zamestnávateľa. Na účely dovolenky sa preto obdobie sporu posudzuje ako obdobie výkonu práce. Rovnako rozhodol už skôr v spojených veciach C-762/18 a C-37/19.
Rozsudok vykladá smernicu 2003/88/ES o pracovnom čase a právo na platenú dovolenku podľa čl. 31 ods. 2 Charty základných práv EÚ a výslovne sa týka minimálnej dovolenky v rozsahu štyroch týždňov za rok. Slovenské súdy sú povinné vykladať Zákonník práce v súlade s ním. Pre vás to prakticky znamená:
Ak ste trvali na zamestnávaní, patrí vám náhrada mzdy podľa pravidiel uvedených vyššie. Ak sa rozhodnete na zamestnávaní netrvať, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby – v tomto prípade vám náhrada mzdy za obdobie sporu nevzniká.
Pri neplatnom okamžitom skončení alebo neplatnom skončení v skúšobnej dobe máte rovnakú voľbu. Ak na zamestnávaní trváte, patrí vám náhrada mzdy za obdobie sporu. Ak netrváte, pracovný pomer sa skončí dohodou a zákon vám priznáva náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dva mesiace. Aj keď sa teda do práce vrátiť nechcete, neplatné skončenie nezostane bez finančného dôsledku.
Aj dohodu možno napadnúť – napríklad ak ste ju podpísali pod nátlakom, v tiesni alebo v omyle vyvolanom zamestnávateľom. Ak súd dohodu vyhlási za neplatnú, nárok sa posudzuje obdobne ako pri neplatnej výpovedi. Zamestnávateľ si voči vám nemôže uplatniť náhradu škody, ktorá by mu z neplatnosti dohody vznikla.
Zamestnávateľ môže súd požiadať, aby rozhodol, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby vás ďalej zamestnával. Ide o výnimku, ktorú musí zamestnávateľ preukázať; súd jej vyhovie len vo výnimočných prípadoch. Aj vtedy vám však náhrada mzdy patrí až do dňa, ku ktorému súd pracovný pomer skončí.
Môžem počas sporu pracovať inde? Pracovať môžete, no zamestnávateľ môže žiadať zníženie náhrady mzdy, ak ste mali príjem z iného zamestnania. O tom rozhoduje súd podľa okolností konkrétneho prípadu.
Čo ak som počas sporu práceneschopný? Náhrada mzdy predpokladá, že ste pripravení pracovať. Za obdobie práceneschopnosti preto spravidla nepatrí; v tom čase riešite dávky nemocenského poistenia.
Dostanem peniaze hneď? Nárok vzniká priebežne, no ak zamestnávateľ neplatí dobrovoľne, peniaze získate spravidla až na základe právoplatného rozsudku. Preto je dobré počítať s tým, že spor môže trvať dlhšie.
Mám nárok na dovolenku aj za čas, keď som počas sporu nepracoval? Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ áno. Ak súd určí, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, obdobie sporu sa na účely dovolenky posudzuje ako odpracované. Dovolenku môžete vyčerpať po návrate do práce; ak pracovný pomer neskôr skončí, patrí vám náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
Musím sa po výhre vrátiť do práce? Ak ste trvali na zamestnávaní, pracovný pomer trvá. Môžete sa však so zamestnávateľom dohodnúť na jeho skončení – často aj s finančným vyrovnaním.
Pracovnoprávne spory tvoria ťažisko mojej praxe. Pomôžem vám posúdiť, či je skončenie pracovného pomeru platné, aký nárok vám môže vzniknúť a ako postupovať, aby ste nezmeškali lehoty.
————————————————————————————————————————————–
Článok má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. Vychádza zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 1. 9. 2026 a z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-57/22).
Napíšte mi stručne, o čo ide. Ozvem sa vám a dohodneme ďalší postup.
